Povrchové brúsenie sa používa na dosiahnutie hladkého povrchu na rovných povrchoch. Jedná sa o široko používaný proces abrazívneho obrábania, pri ktorom točivé koleso pokryté hrubými časticami (brúsny kotúč) odreže triesky kovovej alebo nekovovej látky z obrobku, čím sa jeho plocha rovná alebo hladká.
Povrchové brúsenie je najbežnejšou operáciou brúsenia. Je to proces konečnej úpravy, ktorý využíva rotujúce brúsne koleso na vyhladenie plochého povrchu kovových alebo nekovových materiálov, aby im poskytol jemnejší vzhľad odstránením oxidovej vrstvy a nečistôt na povrchoch obrobkov. Tým sa tiež dosiahne funkčný účel požadovaný povrch.
Povrchová brúska sa skladá z brúsneho kotúča, zariadenia na upínanie obrobku známeho ako upínacie zariadenie a piestového alebo otočného stola. Počas práce na skľučovadle je materiál držaný na mieste. Môže to urobiť jedným z dvoch spôsobov: feromagnetické kusy sú držané na mieste pomocou magnetického upínača, zatiaľ čo neferomagnetické a nekovové kusy sú držané na mieste pomocou vákua alebo mechanickými prostriedkami. Strojový zverák (vyrobený z feromagnetickej ocele alebo liatiny) umiestnený na magnetickom upínači sa môže použiť na držanie neferomagnetických obrobkov, ak je k dispozícii iba magnetické upnutie.
Faktory, ktoré je potrebné pri povrchovom brúsení zohľadniť, sú materiál brúsneho kotúča a materiál obrábaného kusu.
Medzi typické materiály obrobkov patrí liatina a mäkká oceľ. Tieto dva materiály nemajú tendenciu upchávať brúsny kotúč počas spracovania. Ďalšími materiálmi sú hliník, nehrdzavejúca oceľ, mosadz a niektoré plasty. Pri brúsení pri vysokých teplotách má materiál tendenciu zoslabovať sa a je náchylnejší ku korózii. Môže to tiež viesť k strate magnetizmu v materiáloch, ak je to možné.
